Maestral - Vietor dobrého počasia

Od júna do septembra prevláda na Jadrane severozápadný vietor nazývaný Maestral. Tento vietor je spôsobený dennou termikou - nerovnomerným ohrevom pevniny a mora.

Zvyčajne začína fúkať okolo desiatej hodiny a dosahuje sily 3 -5 BFT. Pri západe slnka opäť ustáva. Maestral je považovaný za vietor dobrého počasia, pretože udržiava bezoblačnú, modrú oblohu a príjemnú teplotu. Ak chýba v nasledujúcom dni, môže to ohlasovať zhoršenie počasia.

Jugo - Vietor zlého počasia

Jugo fúka prevažne z juhu až juhovýchodu. Počasie, ktoré prináša na Jadran je iné, pretože je sprevádzané zatiahnutou oblohou a často tiež prehánkami. V zime dosahuje Jugo silu víchrice. Od júna do septembra sa Jugo vyskytuje len zriedkavo. Trvá 2-3 dni a dosahuje maximálne 7 BFT. Od októbra do mája, ale fúka tento vietor podstatne častejšie, trvá niekoľko dní a so silou až do 9 BFT. Zdvihne veľké vlny, zvlášť na severnom Jadrane, kde vznikajú nebezpečné miesta. Vetru Jugo ale predchádzajú zreteľné predzvesti, takže je možné sa naň včas pripraviť.

Pozor pri kotvení! Pred koncom mení Jugo často smer! Predovšetkým na južnom Jadrane sa často stáča na juhozápad, niekedy na severozápad. Na severnom Jadrane sa dosť často stáča po krátkom zoslabení na severovýchod a zmení sa v Boru. K tomu dochádza najčastejšie na jar či jeseň. Spravidla túto zmenu smeru vetra ohlasuje blýskanie na severovýchode.

Bora –nebezpečný vietor

Väčšinou pri vysokom tlaku vzduchu a za jasnej oblohy, teda doslova z modrého neba, začnú padať poryvy búrlivého vetra od severovýchodu na hladinu. Výskyt Bory je spôsobený hlavne Dinárskymi horami, tiahnucimi sa rovnobežne s východným pobrežím Jadranu a rozdielnym tlakom vzduchu medzi vnútrozemím a Jadranom. Čím je rozdiel tlakov väčší, tým nebezpečnejšia Bora bude.

Niekedy fúka Bora len v oblastiach horských sediel, zatiaľ čo niekoľko kilometrov na sever a na juh od týchto veterných dýz je bezvetrie. S pribúdajúcou vzdialenosťou od pobrežia stráca Bora silu. Kto si myslí, že je počas Bory na záveternej strane ostrovov v závetrí, ten sa mýli! Čím vyšší ostrov, tým menej pôsobí ako prekážka. Naopak, dáva tomuto vetru novú silu a z kopcov môžu padať silné poryvy vetra. Napriek tomu sú záveterné strany ostrovov pri Bore pre jachty výhodnejšie, pretože je tu menej rozbúrené more.

Letná Bora trvá spravidla 1-3 dni, niekedy tiež len niekoľko hodín a väčšinou silou 6 až 7 BFT. V júli a v auguste je veľká pravdepodobnosť niekoľkotýždňového obdobia bez Bory. Slabá Bora v lete pôsobí tiež pozitívne, pretože prináša čerstvý vzduch, príjemné teploty, dobrú viditeľnosť.

V zime môže Bora na severnom a strednom Jadrane trvať, s krátkymi prestávkami, i mnoho týždňov. Velebitský kanál, východné pobrežie Rabu a Pagu patria k najnebezpečnejším oblastiam: poryvy vetra sú tu často o sile orkánu.

Anomálie na Jadrane

Aj za bezvetria môžu v noci, prevažne po polnoci, na západnej strane vysokých hornatých brehov a ostrovov vznikať termicky podmienené padajúce poryvové vetry.

Búrky

Početnosťou a výskytom búrok s hromami a bleskami je Jadranské more v Európe na poprednom mieste. Búrky sprevádza obvykle poryvový vietor. Preto je nutné byť pri príchode búrky obzvlášť opatrný. Vietor sa začne dvíhať, keď sa tmavé steny mrakov búrkovej fronty dostanú nad loď a dosahuje sily 6 až 8 BFT. Tieto búrky prichádzajú väčšinou od západu a málokedy trvajú dlhšie ako jednu hodinu.

Predzvesť búrky je vo forme vysokého kopovitého mraku podobného karfiolu. Keď tento mrak nadobúda tvar nákovy, nebezpečenstvo búrky enormne narastá. V noci, pri silnom opare alebo pri veľkej oblačnosti, upozorní včas na blížiacu sa búrku len blesk a hrmenie. Na vode je hrmenie počuť už zo vzdialenosti 15 km a blesk je v noci vidieť až na 80 km. Mrak, formujúci sa v bezprostrednej blízkosti, však za tmy alebo pri zlej viditeľnosti nie je vidieť. V takom prípade môže loď prepadnúť poryvový vietor ešte pred prvým zahrmením.

Kto má na palube barometer, môže spoznať blížiacu sa búrku často podľa pohybu tlaku vzduchu.

Garbin (Lebić)

Búrlivý vietor fúkajúci od juhozápadu alebo západu. Vzniká v lete, trvá jednu až dve hodiny a dosahuje takmer vždy sily 8 BFT, prichádza takmer vždy súčasne s búrkou.

Vodné smršte

Vodné smršte sú maloplošné, krátkodobé a nebezpečné vzdušné víry nad morom. Vznikajú v búrkových mrakoch a vyzerajú ako slonie choboty alebo hadice, tiahnuce sa z mraku až k vodnej hladine. Prvou známkou vodnej smršte je väčšinou valcovité alebo lievikovité vydutie na spodnej strane mraku, ktoré sa pomaly preťahuje smerom nadol.

Na Stredozemnom mori dosahuje priemer víru na hladine až 100 m. Rotujúce masy vzduchu môžu dosahovať vo vnútri a na kraji víru rýchlosť cez 200 km / h. Na vonkajšom okraji smršte prúdi vzduch smerom nahor, môže dvíhať vodnú penu až do výšky 100m. Trvajú 1- 15 minút. Včasne spozorovaným vodným smrštiam sa dá vyhnúť odplávaním kolmo od smeru jej ťahu. Vodná smršť postupuje s mrakmi, rýchlosť jej pohybu je cca 10 kn. V blízkosti pobrežia sa vodné smršte často odchyľujú smerom k pevnine.